OS NR - 27Cb/129/2007sk en

ROZSUDOK
v mene Slovenskej republiky

[English version]

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr.Boženou Csibrányiovou v právnej veci navrhovateľa: T. I. s.r.o., N. P. XXXX/XX, . XXX. XX. P. - N. M., Č. R., IČO: XXX. XX XXX, . zast. JUDr. M. J., advokátom, H. ulica XXX, . Č., proti odporcovi: L. L., s.r.o., Š. XX, . N., IČO: XXXXXXXX, . o zaplatenie 64 086, -Kč s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 59.435, 35 Kč a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku úroky z omeškania zo sumy 59.435, 35 Kč:

- od 5.7.2005 do 31.12.2005 vo výške 8, 75 % ročne,

- od 1.1.2006 do 30.6.2006 vo výške 9 % ročne,

- od 1.7.2006 do 31.12.2006 vo výške 9 % ročne,

- od 1.1.2007 do 30.6.2007 vo výške 9, 25 % ročne,

- od 1.7.2007 do 31.12.2007 vo výške 9, 75 % ročne,

- od 1.1.2008 do 29.5.2008 vo výške 10, 5% ročne,

- od 30.5.2008 do zaplatenia vo výške zodpovedajúcej ročnej výške repo sadzby stanovenej Č. N. B., zvýšenej o 7 percentuálnych bodov, pričom v každom kalendárnom polroku, v ktorom bude omeškanie trvať bude výška úrokov z omeškania závislá od výšky repo sadzby stanovenej Č. N. B. a platnou pre prvý deň príslušného polroku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania v sume 7.920, - Sk a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

O d ô v o d n e n i e :

Spoločnosť T., a.s., H. XX, . T., sa návrhom doručeným na súd dňa 8.3.2007 domáhala od odporcu zaplatenia sumy 64 186, - Kč s prísl. a náhrady trov konania titulom kúpnej zmluvy.

Spoločnosť T. a.s., ktorá bola v zmluvnom vzťahu, z ktorého vznikla pohľadávka žalovaná v tomto konaní a ktorá spoločnosť podala návrh na začatie konania, má sídlo na území Českej republiky. Odporca má sídlo na území Slovenskej republiky. Ide o konanie s cudzím prvkom, preto musel súd vyriešiť najprv otázku právomoci súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného nároku.

Podľa § 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne obchodné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom Slovenskej republiky v platnom znení, účastníci zmluvy môžu si zvoliť právo, ktorým sa majú spravovať ich vzájomné majetkové vzťahy; môžu tak urobiť i mlčky, ak nie je vzhľadom na okolnosti pochybnosť o prejavenej vôli.

Podľa § 10 ods.3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom zmluvy sa spravujú, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, spravidla právnym poriadkom štátu, v ktorom obidve strany majú sídlo (bydlisko); ak nemajú sídlo (bydlisko) v tom istom štáte a ak sa zmluva uzaviera medzi prítomnými, právnym poriadkom miesta, kde bola zmluva uzavretá; ak sa zmluva uzavrela medzi neprítomnými, právnym poriadkom sídla (bydliska) príjemcu návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

Podľa § 37a písm. d) zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc slovenských súdov je daná aj vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenie malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky.

V zmysle uvedeného ustanovenia § 37, § 37a zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom je teda v tomto prípade daná právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie.

Podľa ustanovenia § 48 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom slovenské súdy postupujú v konaní podľa slovenských procesných predpisov, pričom všetci účastníci majú rovnaké postavenie pri uplatňovaní svojich práv.

Podľa § 84 O.s.p. na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrhu smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 85 ods. 4 O.s.p. všeobecným súdom v obchodných veciach je súd, v ktorého obvode má odporca svoje sídlo, a ak nemá svoje sídlo, súd v ktorého obvode má miesto podnikania. Ak odporca nemá ani miesto podnikania, všeobecným súdom je súd, v ktorého obvode má odporca svoje bydlisko.

Odporca má sídlo na území Slovenskej republiky v obvode Okresného súdu Nitra, ktorý je preto všeobecným súdom odporcu. V zmysle uvedeného túto právnu vec prejednal Okresný súd Nitra.

Po začatí konania v tejto veci bol na spoločnosť T., a.s. vyhlásený konkurz a to uznesením Krajského súdu v Hradci Králové, č.k. 41 K 12/2007-456 zo dňa 15.3.2007 a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. J. O., S. XXX, H. K..

Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm.c) zákona č. 328/91 Zb. o konkurze a vyrovnaní súdne a iné konania podľa osobitného predpisu , ktoré sa týkajú majetku patriaceho do konkurznej podstaty, alebo konania o nárokoch , ktoré majú byť uspokojené z tohto majetku, možno začať na návrh správcu alebo podaním návrhu proti správcovi, ak ide o pohľadávky, ktoré treba prihlásiť do konkurznej podstaty / § 20/, môže byť konanie začaté v súlade s ustanovením § 23 a 24.

Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm.g) zákona č. 328/91 Zb. o konkurze a vyrovnaní platného a účinného v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, sa pohľadávky a záväzky týkajúce sa podstaty stávajú sa splatnými.

Na základe uvedeného súd ďalej konal v konaní so správcom konkurznej podstaty úpadcu : T., a.s., JUDr. J. O., a to ako navrhovateľom, keďže tento navrhol v konaní pokračovať podaním zo dňa 14.9.2007.

Uznesením 27 Cb 129/2007-68 zo dňa 16.1.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.3.2008 súd pripustil, aby z konania vystúpil navrhovateľ: JUDr. J. O., advokát, S. č. XXX, H. K., správca konkurznej podstaty úpadcu: T., a.s., so sídlom T., H. XX, Česká republika, IČO: XXXXXXXX, a do konania na jeho miesto vstúpila obchodná spoločnosť: T. I. s.r.o., N. P. XXXX/XX, XXX XX P. - N. M., Česká republika, IČO: XXX XX XXX. Účastníkom konania na strane navrhovateľa sa týmto stala spoločnosť T. I. s.r.o., N. P. XXXX/XX, XXX XX P. - N. M., Česká republika, IČO: XXX XX XXX.

Nárok navrhovateľa, t.j. spoločnosti T. I. s.r.o., na zaplatenie žalovanej sumy vyplýva zo skutočnosti, že táto spoločnosť na základe zmluvy o predaji podniku / ako bolo uvedené vyššie / vstúpila do práv a povinností pôvodného veriteľa z kúpnej zmluvy.

Na pojednávanie, ktoré sa vo veci uskutočnilo dňa 29.5.2008 sa nedostavil navrhovateľ, ani jeho právny zástupca, ani odporca. Odporca mal doručenie predvolania vykázané podľa § 48 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ svoju neúčasť ospravedlnil cestou svojho zástupcu písomným podaním zo dňa 28.5.2008, o odročenie pojednávania nepožiadal. Preto súd pojednával v neprítomnosti účastníkov konania v súlade s § 101 ods. 2. O.s.p..

Podľa § 101 ods.2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a zistil nasledovný skutkový stav, ktorý posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení.

Pôvodný navrhovateľ v tomto konaní , spoločnosť T. a.s., sa domáhal v tomto konaní zaplatenia žalovanej sumy na základe ústne uzavretej kúpnej zmluvy, na základe ktorej dodal odporcovi tovar. Ako bolo uvedené vyššie , spoločnosť T. I. s.r.o. vstúpila do práv a povinností pôvodného veriteľa z tejto kúpnej zmluvy, t.j. spoločnosti T. a.s.. Súd vychádzajúc z tvrdenia navrhovateľ a z navrhovateľom predložených listinných dôkazov zistil, že spoločnosť T. a.s, ako predávajúci, si svoju povinnosť zo zmluvy splnila, odporcovi tovar dodala. Cenu dodaného tovaru následne odporcovi vyfakturovala fa. č. 26570009, splatnou dňa 4.7.2005, v sume 64 186, - Kč. Súd nemal preukázané, že aj odporca si svoju povinnosť splnil, t.j. že predávajúcemu predmetnú faktúru, t.j. kúpnu cenu dodaného tovaru zaplatil. Dlh odporcu, ako kupujúceho predstavoval neuhradenú kúpnu cenu v sume 64 186, - Kč.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom v znení neskorších predpisov, účastníci zmluvy si môžu zvoliť právo, ktorým sa majú spravovať ich vzájomné majetkové vzťahy, ak osobitný zákon neustanovuje inak; môžu tak urobiť i mlčky, ak nie je vzhľadom na okolnosti pochybnosť o prejavenej vôli.

Podľa § 11 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
v znení neskorších predpisov, právny poriadok zvolený účastníkmi, platí aj o zmenách, zabezpečení a následkoch porušenia záväzkov tam uvedených, pokiaľ z úmyslu účastníkov alebo z povahy veci nevyplýva niečo iné.

Kúpna zmluva v praxi domáceho aj medzinárodného obchodu predstavuje najčastejšie používaný a najvýznamnejší typ zmluvy medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na základ tejto zmluvy dochádza medzi nimi k výmene veci (tovaru) za peniaze.

Úprava kúpnej zmluvy v Obchodnom zákonníku v podstate zodpovedá právnej úprave v Dohovore OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, prijatom na diplomatickej konferencii vo Viedni v roku 1980(ďalej len Viedenský dohovor, publikovaný v oznámení MZV č. 160/1991 Zb.). Slovenská republika aj Česká republika sú účastníkmi tohto Viedenského dohovoru.

Podľa článku 1 Viedenského dohovoru, tento dohovor upravuje zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v rôznych štátoch,

a) ak tieto štáty sú zmluvnými štátmi alebo

b) ak podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného sa má použiť právny poriadok niektorého zmluvného štátu.

Účastníci kúpnej zmluvy môžu použitie Viedenského dohovoru pre ich zmluvu vylúčiť. Ak účastníci kúpnej zmluvy zamýšľajú uskutočniť takéto vylúčenie odporúča sa, aby v kúpnej zmluve dohodu výslovne vyjadrili v tom zmysle, že vylučujú aplikáciu Viedenského dohovoru alebo niektorého konkrétneho ustanovenia.

Z vykonaného dokazovania nemal súd preukázané, že zmluvné strany kúpnej zmluvy, v tomto prípade aplikáciu Viedenského dohovoru vylúčili. Preto súd posudzoval uzavretie kúpnej zmluvy v súlade s ustanoveniami vyššie uvedeného Viedenského dohovoru.

Podľa čl. 4 veta prvá Viedenského dohovoru tento dohovor upravuje uzavretie zmluvy o kúpe a práva a povinnosti predávajúceho a kupujúceho vznikajúce z takej zmluvy.

Podľa čl. 78 Viedenského dohovoru ak sa strana oneskorí s platením kúpnej ceny alebo inej peňažnej sumy, má druhá strana nárok na úroky z omeškania bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek nároky na náhradu škody podľa článku 74.

Ako už bolo uvedené, účastníci zmluvného vzťahu uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorej uzavretie bolo v súlade s Viedenským dohovorom. Predchodca navrhovateľa, ako predávajúci dodal odporcovi ním objednaný tovar a odporca ako kupujúci bol povinný v súlade s čl. 55 Viedenského dohovoru zaplatiť kúpnu cenu v súlade so zmluvou, čo však doposiaľ neurobil. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že návrh pôvodného navrhovateľa , čo sa týka jeho nároku na zaplatenie kúpnej ceny bol podaný dôvodne. Taktiež bolo uvedené vyššie, že navrhovateľ, s ktorým súd koná v súčasnosti, vstúpil do práv a povinností pôvodného navrhovateľa. Súd mal však preukázané, že predmetom predaja na základe zmluvy o predaji podniku zo dňa 24.9.2007 / č.l. 38/, ktorú zmluvu uzatvoril JUDr. O., správca konkurznej podstaty úpadcu T. a.s., a navrhovateľ, bola pohľadávka v sume 59 435, 35 Sk , t.j. v takomto rozsahu prešla na súčasného navrhovateľa pohľadávka žalovaná v tomto konaní. Preto súd zaviazla odporcu na zaplatenie tejto žalovanej istiny a vo zvyšku uplatnenej istiny návrh zamietol.

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania okrem zaplatenia kúpnej ceny domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania.

Vyššie uvedený Viedenský dohovor upravuje inštitút úroku z omeškania, ale len v tom zmysle, že takýto nárok predávajúci má. Výšku samotného úroku bližšie nešpecifikuje. Preto súd pri posudzovaní navrhovateľom uplatneného nároku na úrok z omeškania vychádzal zo zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších právnych predpisov.

V zmysle § 10 ods. 1 Zák.č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak účastníci nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom použitie ktorého zodpovedá rozumného usporiadaniu daného vzťahu.

Podľa § 10 ods. 2 písm. a) Zák.č. 97/1963 Zb. pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak, sa spravidla spravujú kúpne zmluvy právom miesta kde je sídlo predávajúceho v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka Českej republiky v platnom znení, ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi práva občianskeho.

Podľa § 1 nariadenia vlády Českej republiky č. 163/2005 Zb., ktorým sa mení nariadenie vlády č. 142/1994 Zb., ktorým sa určí výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania podľa Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej Č. N. B., zvýšenej o 7 percentuálnych bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka , je výška úrokov z omeškania závislá na výške repo sadzby stanovenej Č. N. B. a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho polroka.

Odporca je so splnením si svojej povinnosti, zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu v omeškaní, preto súd priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania a to vo výške v súlade s vyššie uvedenou zákonnou úpravou. Vývoj repo sadzby ČNB je súdu známy z rozhodovacej činnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní neúspech v nepatrnej časti / žaloba bola podaná dôvodne takmer v celom rozsahu/ priznal náhradu trov konania v sume 7 920, 00 Sk, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za návrh 4 692, 00 Sk a z trov právneho zastúpenia v sume 3 228, 00 Sk :
- podľa § 10 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 1 úkon právnej pomoci / príprava a prevzatie veci/, teda 1 x 3 050, 00 Sk + 1 x 178, 00 Sk režijný paušál v roku 2007.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Okresný súd Nitra, dňa 29.5.2008

Mgr. Božena Csibrányiová

sudkyňa