R o z s u d o k
v mene Slovenskej republiky
[English version]
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Renátou Gavalcovou v právnej veci n a v r h o
v a t e ľ a: B. N. G. C.. K., so sídlom F. S.. XX, . XXX. XX. E., Spolková
republika Nemecko, zastúpený: N. H. N. Advokáti s.r.o., so sídlom M. X, . XXX.
XX. B., IČO: XX. XXX. XXX, . p r o t i o d p o r c o v i : D. B., s miestom
podnikania C. X, . XXX. XX. T., IČO: XX. XXX. XXX, . zastúpený: JUDr. J. Š.,
advokát, A. so sídlom ul. X.. M. XX, XXX XX T., o zaplatenie 23.627, 11 eur s prísl.,
takto
r o z h o d o l :
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške
3.469, 47 eur do rúk právneho zástupcu odporcu, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa
svojím návrhom doručeným súdu dňa 31.10.2008 domáhal zaplatenia sumy 711.790,
39 Sk/ 23.627, 11 eur spolu s prísl., titulom neuhradenej kúpnej ceny za dodaný
tovar.
Súd vydal v konaní platobný rozkaz č.k. 31Rob 318/2008 - 118 zo dňa 16.12.2008,
proti ktorému podal odporca v zákonnej lehote odôvodnený odpor, čím sa platobný
rozkaz v súlade s ust. § 174 ods. 2 O.s.p. zrušil a súd vo veci nariadil
pojednávanie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov Ing. M.
H., V. I., oboznámením sa s listinným dokladmi, a to najmä Faktúrami č.
2006R0101-116000, č. 2006R0101-116001, č. 2006R0101-122246, č.
2006R0101-123082, č. 2006R0101-123525, č. 2006R0101-123955, č.
2006R0101-124481, č. 2007R0101-002866, č. 2007R0101-004483, č.
2007R0101-005618, č. 2007R0101-011748, č. 2007R0101-019454, č.
2007R0101-028532, č. 2007R0101-035771, ako aj s obsahom celého spisového
materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľ vo svojom návrhu ako aj v priebehu konania uviedol, že ako
zahraničná právnická osoba s odporcom ako podnikateľom v roku 2006 bez
uzatvorenia písomnej kúpnej zmluvy dodával odporcovi tovar - ním objednané
sadenice a odporca tento tovar aj prevzal. Tento zmluvný vzťah účastníkov trval
až do roku 2007 a zo zmluvného vzťahu bolo vystavených 14 faktúr, ktoré ostali
neuhradené odporcom v lehote ich splatnosti. Navrhovateľ uviedol, že na zmluvný
vzťah účastníkov konania je potrebné aplikovať Dohovor OSN o zmluvách v medzinárodnej kúpe tovaru publikovaný v Zbierke
zákonov pod číslom 160/1991 Zb.. Kúpne zmluvy boli uzavreté s odporcom
konkludentne a ako uzavretie zmlúv, tak aj dodanie tovaru navrhovateľ preukázal
svedeckými výpoveďami Ing. M. H. a V. I.. Z predložených faktúr zo strany
navrhovateľa vyplýva aj zákaznícke číslo odporcu, ktoré mu bolo pridelené v
databáze navrhovateľa, ako aj čísla jednotlivých objednávok. Taktiež je zrejmé
z výpisu zo Ž. R. SR č. XXX-XXXX, . že odporca sa v rámci svojej podnikateľskej
činnosti zaoberá maloobchodom s kvetmi, pričom táto činnosť tvorí hlavný a
podstatný predmet podnikania. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že kúpne
zmluvy boli uzavreté medzi obchodným zástupcom navrhovateľa, a to Ing. M. H.,
ktorý na základe ústnej objednávky odporcu dodal odporcovi tovar - kvety,
sadenice a cibule, keď pri odovzdaní tovaru neboli podpisované zo strany
odporcu žiadne dodacie listy, avšak to, že tovar bol odporcovi dodaný je
preukázané výpoveďou svedka Ing. M. H., ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že
tento tovar odporcovi dodal. Čo sa týka vystavených faktúr, tieto boli
vystavované následne potom, čo bol tovar odovzdaný kupujúcemu a faktúry boli
vystavené na základe informácie od obchodného zástupcu a boli doručované poštou
zo SRN ako obyčajná listová zásielka. Navrhovateľ bol s odporcom v zmluvnom
vzťahu len v rokoch 2006, 2007, ktoré sú predmetom tohto konania. Navrhovateľ
dodával odporcovi tovar aj v roku 2007, napriek tomu, že nebol uhradený tovar
za rok 2006 z toho dôvodu, že ak odporca aj neuhradil faktúry v roku 2006,
navrhovateľ zasiela až 3 upomienky na zaplatenie neuhradených faktúr, a preto
navrhovateľ až neskôr zistil, že odporca neuhradil faktúry za rok 2006.
Navrhovateľ vo svojej záverečnej reči uviedol, že na základe svedeckých
výpovedí bolo preukázané uzavretie kúpnych zmlúv medzi navrhovateľom a
odporcom, keď samotný svedok Ing. H. potvrdil, že odporcovi dodal tovar, a že
odporca bol odberateľom väčšieho rozsahu a z uvedeného teda vyplýva, že ako
Ing. H., tak aj p. I. potvrdili dodanie tovaru, a taktiež potvrdili, že odporcu
poznajú. Zo strany svedkov bolo taktiež potvrdené, že odporca neuhradil
vystavené faktúry za dodaný tovar. Navrhovateľ vo svojej výpovedi poukázal na
tú skutočnosť, že zmluvný vzťah bol uzavretý ústnou formou, nebol vystavený
žiaden listinný doklad o uzavretí zmluvy, a taktiež nebol zo strany odporcu
vystavený žiaden doklad o doručení tovaru, nakoľko takáto prax uzatvárania
kúpnych zmlúv, ako aj dodania tovaru je bežná u navrhovateľa v SRN a takýmto
istým spôsobom sa realizovali obchody aj na území SR a ČR. Navrhovateľ taktiež
poukázal na výpoveď svedka I., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že odporcu
niekoľkokrát telefonicky kontaktoval ohľadne úhrad faktúr, keď odporca najskôr
súhlasil s úhradou, avšak samotné úhrady z jeho strany neboli realizované.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že žiada návrh navrhovateľa zamietnuť,
pretože s navrhovateľom nemal uzavretú žiadnu kúpnu zmluvu, od navrhovateľa
neprevzal žiaden tovar, a preto neexistuje žiaden právny dôvod na zaplatenie
žalovanej istiny, ktorú si navrhovateľ v tomto konaní vo vzťahu k nemu
uplatňuje. Odporca uviedol, že pozná svedka M. H., nakoľko ho niekoľkokrát
telefonicky kontaktoval, či si nechce od neho kúpiť sadenice kvetín, avšak
žiadne sadenice si u neho neobjednal. Odporca potvrdil, že došlo aj k osobnému
stretnutiu s týmto svedkom, avšak len z toho dôvodu, že si chcel svedok H. u
neho uskladniť tovar, nakoľko mal veľké priestory a predpokladá, že svedok sa o
tejto možnosti uskladnenia tovaru dozvedel od iných záhradkárov. Odporca
uviedol, že tovar, ktorý si u neho svedok H. uskladnil nepredával svojim
zákazníkom, ktorým predával len vlastné rastliny. Odporca žiadal, aby súd návrh
navrhovateľa zamietol, nakoľko navrhovateľ nepreukázal, že by medzi ním a
odporcom došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, na základe ktorej by dodal odporcovi
tovar, ktorý si vyúčtoval faktúrami na celkovú sumu 23.627, 11 eur. Odporca
ďalej konštatoval, že svedecká výpoveď p. I. je v prejednávanej veci právne
irelevantná, nakoľko z jeho strany neboli uvedené žiadne konkrétne skutočnosti
týkajúce sa tejto veci, keď podľa odporcu nie je pravdivá jeho výpoveď, že bol
v skleníku odporcu, pretože popis tohto skleníka nezodpovedá skutočnosti.
Odporca taktiež spochybnil výpoveď p. svedka H., a to s poukázaním na tú
skutočnosť, že aj samotný navrhovateľ nebol spokojný s jeho prácou, a preto s
ním rozviazal pracovný pomer. Uviedol, že svedok H., ako obchodný zástupca
navrhovateľa, vzhľadom na jeho správanie sa mohol prípadne tovar prevzatý u
navrhovateľa predávať následne ďalej pod svojím menom. Podľa názoru odporcu,
svedok taktiež neuviedol vo svojej výpovedi konkrétne skutočnosti ohľadne
údajného dodania tovaru a nepredložil dôkazy o tom, že by zo strany odporcu
existovala nejaká objednávka tovaru, neuviedol konkrétne aký tovar dodával
odporcovi, v akom množstve a koľkokrát ho odporcovi dodal. Z uvedených dôvodov,
preto odporca žiadal, aby súd návrh navrhovateľa zamietol, keď navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, a preto nemá právo na zaplatenie žalovanej
kúpnej ceny v zmysle čl. 58, 59 Dohovoru OSN.
Z výpovede svedka Ing. M. H. súd zistil, že u navrhovateľa pracoval od októbra
2004 do februára 2007 na základe pracovnej zmluvy s tým, že odporcu pozná už
dlhšiu dobu, keď vedel, že odporca podniká s kvetinami a preto mu poskytol
prospekty kvetín, kde bola uvedená aj ich cena. Svedok vo svojej výpovedi
potvrdil, že odporcovi doviezol nejaké rastliny, keď uviedol, že to bolo viac
ako 2 krát a pri odovzdaní týchto rastlín nežiadal od odporcu žiaden podpis
preukazujúci prevzatie týchto rastlín. Tým, že tieto kvetiny zákazníkovi
odovzdal jeho práca pre navrhovateľa skončila. Následne zo strany navrhovateľa
bola vystavená faktúra, ktorá bola doručovaná poštou. Svedok uviedol, že
rastliny odovzdával zákazníkom bez toho, aby boli zaplatené vopred nejaké
zálohy. Taktiež svedok uviedol, že využil priestory odporcu na skladovanie
rastlín, ktoré rozvážal po Slovensku, a to v zime v roku 2006, keď za
skladovanie neuhrádzal odporcovi žiadne nájomné. Za obdobie rokov 2004 - 2007
mal na území SR asi okolo 100 zákazníkov a odporcu ohodnotil ako väčšieho
odberateľa, pretože odoberal na desiatky platní rastlín. Svedok si nevedel
spomenúť, koľko dodávok rastlín pre odporcu realizoval, opakovane uviedol, že
to bolo viac ako 2 krát. Svedok uviedol, že na základe ústnej objednávky
odporcu, túto objednávku následne zaslal navrhovateľovi kde uviedol jeho meno,
priezvisko a adresu zákazníka, a taktiež identifikačné číslo a následne
navrhovateľ pridelil zákaznícke číslo tomuto subjektu. Svedok potvrdil, že
odporcovi osobne 2 krát odovzdával rastliny, ktoré boli zabalené v krabiciach s
otvoreným vrchom a odporca mal možnosť tieto rastliny si prehliadnuť, avšak
nevedel uviesť akým spôsobom odovzdával rastliny v iných prípadoch, či ich
odovzdal inej osobe, alebo ich ponechal len v sklade odporcu, keď uviedol, že
tieto rastliny mu nechával v B. v skleníkoch, kde skladoval aj svoj tovar.
Svedok nevedel uviesť, či rastliny, ktoré si odporca zakúpil dával na to isté
miesto, kde skladoval aj svoje rastliny.
Z výpovede svedka V. I. súd zistil, že u navrhovateľa pracuje už zhruba 8 rokov
v pozícii obchodný zástupca pre ČR a jeho pracovnou činnosťou je dojednávanie
zmluvných podmienok ohľadne uzatvárania kúpnych zmlúv medzi navrhovateľom a treťou
osobou. Svedok uviedol, že na základe objednávky zákazníka následne zasielal
túto objednávku navrhovateľovi, keď spracovanie objednávky trvá asi 2 mesiace.
Následne navrhovateľ oznámi, že rastliny sú vypestované a on telefonicky oznámi
zákazníkovi, že si môže tovar prevziať. Pri prevzatí tovaru zákazník
nepotvrdzuje podpisom žiaden doklad a dodanie tovaru funguje na princípe
vzájomnej dôvery. Svedok uviedol, že odporcu osobne pozná, keď dňa 05.04.2007
odporcu navštívil spolu s p. H. v skleníkoch odporcu nachádzajúcich sa v B..
Pri tejto návšteve v skleníkoch videl, že odporca pestuje rastliny, ktoré mu
boli dodané zo strany navrhovateľa niekedy v apríli 2006, keď tieto skutočnosti
zistil na základe vzrastu rastlín a taktiež vzhľadom na to, o aké rastliny
išlo. Svedok uviedol, že po ukončení pracovného pomeru s p. H. začal vykonávať
jeho agendu a z uvedeného dôvodu začal urgovať odporcu telefonicky na uhradenie
predmetných faktúr. Odporca najprv potvrdzoval, že faktúry uhradí, avšak z jeho
strany žiadna úhrada nebola realizovaná, preto navrhovateľ podal žalobu na súd.
Pracovný pomer s p. H. bol ukončený z dôvodu porušovania pracovnej disciplíny z
jeho strany, nakoľko jeho prístup k plneniu pracovných povinností bol laxný,
keď nezasielal navrhovateľovi výkaz prác, ktoré pre navrhovateľa v tom - ktorom
týždni urobil. Tento výkaz mal obsahovať mená zákazníkov, ktorých v konkrétnom
týždni navštívil, údaje o tom, či došlo k objednaniu tovaru, či bol niektorým
zákazníkom dodaný tovar, či bola reklamácia tovaru a akým spôsobom bola
reklamácia vyriešená.
Podľa čl. 5 ods. 1 písm. a), b) Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o
uznaní a o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, osobu s
bydliskom na území členského štátu (tým sa má na mysli aj so sídlom, resp.
miestom podnikania) možno žalovať v druhom členskom štáte v zmluvných veciach
na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby, keď na účely
tohto ustanovenia ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak je miestom zmluvného
plnenia, ktoré je predmetom žaloby pri poskytnutí služieb miesto v členskom
štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť.
Súd konštatuje, že keďže miestom určeným na odovzdanie tovaru, teda zároveň
miestom poskytnutia služieb mala byť Trnava - Slovenská republika, je daná
právomoc tunajšieho súdu v tejto veci konať.
Podľa čl. 1 ods.1 zák. č. 160/1991 Zb. (Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru), tento Dohovor upravuje
zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v rôznych
štátoch,
a) ak tieto štáty
sú zmluvnými štátmi; alebo
b) ak podľa
ustanovení medzinárodného práva súkromného sa má použiť právny poriadok
niektorého zmluvného štátu.
Súd konštatuje, že medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nebola dohoda o voľbe
právneho poriadku, preto súd v prejednávanej veci použil v zmysle článku 1 ods.
1 zák. č. 160/1991 Zb. tento Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru.
Podľa čl. 11 zák. č. 160/1991 Zb., zmluva o kúpe sa nemusí uzavrieť alebo
preukazovať písomne a nevyžadujú sa pri nej žiadne iné formálne náležitosti;
možno ju preukazovať akýmikoľvek prostriedkami, včítane svedkov.
Podľa čl. 23 zák. č. 160/1991 Zb. zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie
ponuky sa stane účinným podľa ustanovení tohto Dohovoru.
Podľa čl. 30 zák. č. 160/1991 Zb., predávajúci je povinný dodať tovar, odovzdať
akékoľvek doklady, ktoré sa naň vzťahujú, a vlastnícke právo k tovaru, ako
vyžaduje zmluva a tento Dohovor za podmienok ustanovených zmluvou a týmto
Dohovorom.
Podľa čl. 53 zák. č. 160/1991 Zb., kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu
cenu a prevziať dodávku v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom.
Podľa čl. 59 zák. č. 160/1991 Zb., kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu v
dobe ustanovenej zmluvou alebo určiteľnej podľa zmluvy a tohto Dohovoru a nie
je potrebné, aby bol na to vyzvaný alebo aby boli splnené iné formality zo
strany predávajúceho.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže
výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa je
v celom rozsahu nedôvodný, pretože navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno svojho
tvrdenia v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. a to preukázania uzavretia platnej kúpnej
zmluvy, splnenia povinnosti predávajúceho odovzdať tovar kupujúcemu a porušenia
povinnosti kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu dodaného tovaru, v zmysle Dohovoru
OSN o «medzinárodnej»
«kúpe»
tovaru, publikovaného v Zbierke zákonov pod č. 160/1991 Zb.. Aj keď navrhovateľ
uviedol, že uzavretie kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom ako predávajúcim a
odporcom ako kupujúcim bolo preukázané svedeckými výpoveďami Ing. M. H. a V.
I., súd nemal z týchto svedeckých výpovedí jednoznačne preukázané, že k
uzavretiu kúpnej zmluvy, že navrhovateľ dodal odporcovi tovar, aké množstvo
tovaru bolo dodané, aký konkrétny tovar bol dodaný, v akej cene bol tovar
dodaný a kedy konkrétne tento tovar bol zo strany navrhovateľa odporcovi
dodaný. Z výpovede svedka Ing. M. H. mal súd preukázané len to, že najmenej dva
krát tovar odovzdal odporcovi, že u odporcu skladoval tovar v zime 2006, avšak
z jeho výpovede nebolo zrejmé aký tovar odporcovi dodal, kedy ho dodal, v akom
množstve a v akej cene bol tovar dodaný. Z výpovede svedka V. I. mal súd
preukázané len tú skutočnosť, že ako pracovník navrhovateľa urgoval odporcu na
uhradenie faktúr, ktoré sú predmetom tohto konania. Z uvedeného teda vyplýva,
že svedok neozrejmil súdu konkrétne skutočnosti týkajúce sa uzavretia kúpnej
zmluvy a dodania tovaru pre odporcu. Z uvedeného teda vyplýva, že ak by aj súd
mal na základe svedeckej výpovede Ing. M. H. preukázané, že medzi navrhovateľom
a odporcom došlo k uzavretiu platnej kúpnej zmluvy v zmysle Dohovoru OSN o medzinárodnej kúpe tovaru, súd nemal preukázané
konkrétne skutočnosti ohľadne predmetu kúpy a to čo sa týka množstva a ceny
dodaného tovaru, ktorý navrhovateľ pre odporcu realizoval. Samotný svedok vo
svojej výpovedi uviedol len to, že dodal odporcovi tovar najmenej dva krát,
avšak predmetom konania je neuhradenie 14 faktúr a v danom prípade by teda súd
nemohol určiť, ktoré neuhradené faktúry zo strany odporcu sa týkajú prípadne
dodaného tovaru. Z dôvodu nepreukázania týchto skutočností a teda neunesenia
dôkazného bremena v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., preto súd návrh navrhovateľa
zamietol v celom rozsahu.
O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
plne procesne úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania za zaplatený
súdny poplatok za odpor vo výške 1.417, 50 eur, a náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 2.051, 97 eur.
Špecifikácia náhrady trov právneho zastúpenia v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004
Z.z.: prevzatie a príprava veci á 403, 34 eur, podanie odporu dňa 20.01.2009 á
403, 34 eur, účasť na odročenom pojednávaní dňa 16.06.2009 á 100, 84 eur, účasť
na pojednávaniach v dňoch 22.09.2009, 26.11.2009, 13.05.2010 - 3 x á 403, 34
eur, t.j. 1.210, 02 eur + 6 x rež. paušál 6, 95 eur, t.j. 41, 70 eur. Celková
náhrada trov právneho zastúpenia tak predstavuje sumu 2.159, 24 eur, avšak súd
v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. priznal právnemu zástupcovi odporcu náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 2.051, 97 eur tak, ako si ich právny zástupca
vyčíslil svojim podaním zo dňa 14.05.2010.
P o u č e n i e : Proti tomuto
rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, prostredníctvom
tohto súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo
veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal
procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci
sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd neprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
- súd prvého stupňa
nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
OKRESNÝ SÚD TRNAVA,
dňa 13.5.2010
Mgr. Renáta
Gavalcová
sudkyňa
